Je jedna vec, ktorá s pribúdajúcim dátumom a zväčšujúcim sa bruškom zaujíma mnohých príbuzných, priateľov, a známych budúcej maminky.

 „Kedy máš termín?“

A po odpovedi príde obligátny dodatok: „Už to chceš mať určite za sebou...“

Ani ja som sa týmto otázkam nevyhla. Ale ja som to vôbec nechcela mať za sebou. Mala som totiž všetko krásne naplánované. ?

 ♦♦♦

V druhom trimestri som sa prihlásila na dojčenský kurz. V dostatočnom predstihu, aby som nasala všetky informácie a poriadne sa pripravila, kým príde náš drobček na svet. Svoju účasť som však zo zdravotných dôvodov musela zrušiť. 

„Nuž čo, stáva sa. Prihlásim sa na ďalší kurz“, hovorila som si.

A hádajte, čo sa stalo. Kým som sa prihlásila, ďalší kurz bol už plný. Dostala som sa na čakačku a dúfala, že niekto svoju účasť zruší. Nestalo sa. Ponúkli mi ďalší termín. Na piatok devätnásteho za ďalší mesiac, čo už bolo blízko môjmu vypočítanému termínu pôrodu – dvadsiateho ôsmeho.

Od absolvovania kurzu hypnopôrodu som si vizualizovala jednoduchý, rýchly a bezpečný pôrod. „Super, tak pridám k vizualizácii aj želaný termín a akurát to stihnem, aj tak je veľká pravdepodobnosť, že budem rodiť neskôr, veď som prvorodička, aj cyklus som mala dlhší“, pomyslela som si a spokojne som sa prihlásila.

Takže na priania, aby som už mala všetko za sebou (prosím vás milí príbuzní a priatelia, na pohode to vôbec nepridáva, ak sa dá, zdržte sa takéhoto konania ?) som odpovedala:

„Bábo musí vydržať do devätnásteho, ešte idem na dojčenský kurz.“

V pondelok pred kurzom som zašla ku kaderníkovi, ktorému som na otázku „Čo máš nové?“ so smiechom ukázala na brucho a povedala: „No, budem mať bábätko“. A samozrejme sa opýtal na termín. Aj jemu som vysvetlila, že mám ešte dva týždne a som prihlásená na dojčenský kurz, takže bábo musí vydržať do piatku.

V stredu som išla na kontrolu a po prehliadke mi gynekológ žartovne povedal: „Žiadna činnosť, takto dieťa neporodíte“. Zasmiala som sa, veď som vedela svoje, ešte predsa nebudem rodiť, mám plány. ?

A tak sa stalo, že vo štvrtok večer, po tom, čo som dopozerala Teóriu veľkého tresku, ozval sa taký malý tresk a mne začala odtekať plodová voda.

Ešte tej noci zo štvrtka na piatok sa narodila naša princeznička.

Vydržala do devätnásteho presne tak, ako som od nej chcela. ?

P.S. S dojčením našťastie nebol žiadny problém a ja si teraz poriadne rozmyslím, čo hovorím. ?