http://www.hypno-porod.sk/klinicke-studie/

Zmiernenie úzkosti pomocou hypnózy

Plod mamičiek, ktoré využívali hypnózu na zvládnutie úzkosti a stresu, sa pohyboval omnoho aktívnejšie než plod žien v kontrolnej skupine (Zimmer, Peretz, Eyal & Fuchs, 1988).

Účinky hypnózy na otáčanie plodu z obrátenej polohy

Spomedzi stovky tehotných žien, ktorých plod bol v 37.-40. týždni tehotenstva obrátený panvou vpred, došlo až v 81 percentách prípadov k jeho úspešnému obráteniu do prirodzenej polohy (hlavou vpred). V kontrolnej skupine s rovnakým počtom žien sa plod obrátil do prirodzenej polohy len u 48 percent žien. Tento úspech sa pripisuje psychickým faktorom, ktoré môžu mať vplyv na obrátenú polohu plodu. (Mehl, 1994).

Skrátenie dĺžky pôrodu pomocou hypnózy

Jenkins a Pritchard (1993) skúmali 262 žien, ktoré pri pôrode použili techniky hypnózy, v porovnaní s kontrolnou skupinou 600 žien, ktoré rodili klasickým spôsobom. Zistili, že u primigravíd (žien tehotných po prvý raz) došlo k skráteniu aktívnej fázy pôrodu o 3 hodiny (z 9,3 na 6,4 hodiny) a u multigravíd (viackrát tehotných žien) o jednu hodinu (zo 6,2 na 5,3 hodiny). Samotné tlačenie trvalo štatisticky kratšie u prvorodičiek (37 minút namiesto 50 minút). Tieto ženy boli s pôrodom spokojnejšie a uvádzali aj iné prínosy hypnózy, ako napríklad zmiernenie úzkosti či pomoc pri zaspávaní.

Abramson a Heron (1950) & Gallagher (2001) zistili skrátenie prvej fázy pôrodu u sto žien, ktoré použili techniky hypnózy (o 3,23 hodiny), v porovnaní s kontrolnou skupinou 88 žien.

U 45 prvorodičiek – absolventiek kurzu Hypnózou k pôrodu (Hypnosis for Childbirth) – trvala aktívna fáza pôrodu v priemere 4,5 hodiny, čo je výrazne kratšie oproti obvyklým deviatim hodinám (Harmon, Hynan a Tyre, 1990).

Užívanie liekov

Bobart a Brown (2002) skúmali 72 matiek, z ktorých 36 malo za sebou praktické cvičenia hypnózy, v porovnaní s kontrolnou skupinou 36 žien, ktoré porodili v ten istý deň bez absolvovania podobných cvičení. Štúdia priniesla nasledovné výsledky:

Počet bodov podľa Apgarovej skóre je v skupine hypnózou liečených žien výrazne vyšší.

(Apgarovej skóre je medzinárodný bodovací systém nazvaný podľa anestéziologičky Virginie Apgarovej, ktorý umožňuje rýchlo a presne posúdiť okamžitý zdravotný stav novorodenca bezprostredne po narodení).

Ako ukázala jedna britská štúdia, spomedzi 45 pacientiek (prvorodičiek a druhorodičiek) využívajúcich hypnózu až 55 percent nepotrebovalo pri pôrode žiadne lieky na utíšenie bolesti. V ostatných skupinách, kde ženy hypnózu nevyužívali, sa zaobišlo bez  liekov len 22 percent z celkového počtu 90 žien.

Dva výskumy, ktoré sledovali tisíc za sebou idúcich pôrodov, prišli k záveru, že 58 percent z 850 žien, ktoré použili hypnotickú analgéziu, pri pôrode nepotrebovalo nijaké lieky. Päť iných štúdií uvádza 60 až 79 percent prípadov, pri ktorých ženy porodili bez  použitia chemických analgetík (Harmon, Hynan a Tyre, 1990).

Podľa výsledkov metaanalýzy, obsahujúcej údaje zo 14 štúdií, do ktorých bolo zahrnutých vyše 1400 žien, hypnóza pri pôrode znižuje potrebu liekov proti bolesti ako aj liekov na urýchlenie pôrodu a zvyšuje počet spontánnych vaginálnych pôrodov (Smith a  kol., 2006).

Harmon, Hynan a Tyre (1990) uskutočnili štúdiu na 60 ženách liečených pomocou hypnózy. Zistili u nich viac spontánnych pôrodov, vyšší počet bodov v rámci Apgarovej skóre a nižšiu potrebu užívania chemických preparátov.

"Vôľa a odhodlanie ženy ako aj jej dôvera vo vlastné schopnosti zvládnuť pôrod bez problémov významne súvisia s poklesom vnímania bolesti a nižšou potrebou podávania liekov/analgézie pri pôrode. Úzkosť zvyčajne súvisí s nárastom vnímania bolesti počas pôrodu a môže pozmeniť pôrodné bolesti aj vplyvom psychologických a fyziologických mechanizmov. Strach z bolesti môže byť jedným z prvkov pôrodnej úzkosti a vykazuje obrovskú koreláciu s mierou bolesti, ktorú ženy pociťujú počas prvej fázy pôrodu." (Lowe, N. 2002)

Prípady lekárskej intervencie

Až 38 zo 45 absolventiek kurzu Hypnózou k pôrodu (Hypnosis for Childbirth), čiže 84 percent, porodilo spontánne — bez cisárskeho rezu, bez použitia kliešťov alebo vákuovej pumpy. Uvedené percento je vyššie než priemerný počet prípadov normálneho pôrodu v bežnej populácii prvorodičiek (Harmon, Hynan a Tyre, 1990).

Popôrodná depresia

McCarthy (1998) uskutočnil päť 30-minútových sedení so 600 ženami a zistil prakticky úplnú neprítomnosť popôrodnej depresie v  porovnaní s bežným výskytom, ktorý predstavuje 10 až 15 percent. U žien s anamnézou popôrodnej depresie sa tento stav neobjavil, hoci podľa odhadov sa zvykne nakoniec prejaviť až v 50 percentách prípadov.

Menšie depresie v skupine žien liečených hypnózou potvrdil aj Harmon a kol. (1990). Títo autori uvádzajú znížený výskyt popôrodnej depresie u žien, ktoré sa v rámci prípravy na pôrod naučili techniky hypnotickej analgézie.

Účinok sugescií pri pôrode

Hao a kol. (1997) uskutočnili randomizovanú kontrolnú štúdiu na území Číny na vzorke 60 prvorodičiek používajúcich hypnózu a  rovnakého počtu v kontrolnej skupine, ktorá hypnózu nepoužila. Vedci merali účinok hypnotických sugescií zdravotných sestier, ktoré sa pri pôrode prihovárajú rodiacim ženám. Podľa ich odporúčaní má byť konverzácia zdravotnej sestry s rodičkou "starostlivo riadená, aby napomohla napredovaniu pôrodného procesu". Autori štúdie zistili u týchto žien štatisticky významné skrátenie dĺžky prvej a druhej fázy pôrodu v porovnaní s kontrolnou skupinou, v ktorej ženy nevyužívali techniky hypnotických sugescií.

Čo hovoria výskumy o výhodách hypnoterapie v súvislosti s plodnosťou?

Hypnóza zvyšuje šancu prirodzeného počatia o 50%

U neplodných žien využívajúcich techniky interakcie mysle a tela, ako je napríklad hypnóza, došlo k prirodzenému počatiu v 42% až 55% prípadov v porovnaní s 20% žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie (IVF). The Journal of the American Medical Women’s Association 1999 & The Journal of Fertility and Sterility 2000

Hypnóza a prirodzené počatie

Ukázalo sa, že hypnóza založená na predstavivosti spolu s relaxačnou stratégiou uľahčuje udržanie tehotenstva. Táto liečba zjavne vedie k prospešnej zmene postoja ženy smerom k optimizmu a pozitívnej interakcii jej mysle s telom. The American Journal of Clinical Hypnosis

Pozitívny vplyv techník ovládania mysle a tela na plodnosť

Odborné lekárske časopisy Journal of the American Medical Women’s & Journal Fertility and Sterility nedávno zverejnili štúdie Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity. Štúdie sa uskutočnili na vzorke 185 žien, ktoré sa jeden až dva roky pokúšali otehotnieť. Ženy boli v rámci desaťtýždňovej štúdie randomizované do troch skupín: jedna sa venovala technikám ovládania mysle a tela, ďalšia bola podporná skupina a tretiu predstavovala kontrolná skupina žien, ktorej sa dostávala bežná starostlivosť. V priebehu nasledujúceho roka, počas ktorého vedci sledovali všetky ženy zo štúdie, zaznamenali nasledovnú mieru pôrodnosti v jednotlivých skupinách: skupina využívajúca techniky ovládania mysle a tela 55%, podporná skupina 54%, kontrolná skupina 20%. Okrem toho pacientky z prvej skupiny uvádzali výraznejšie psychické zlepšenie než pacientky z podpornej či kontrolnej skupiny. Podľa výsledkov ďalších štyroch štúdií, ktoré skúmali niekoľko stoviek žien s priemernou dĺžkou neplodnosti 3,5 roka, počalo až 42% žien v priebehu šiestich mesiacov od ukončenia programu. Zároveň u nich došlo k výraznému poklesu všetkých sledovaných psychických príznakov, vrátane depresie, úzkosti a hnevu.

Hypnóza dvojnásobne zvyšuje úspešnosť umelého oplodnenia

Podľa štúdie, ktorá odznela na konferencii Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE) v Berlíne, dokáže hypnóza účinne zdvojnásobiť úspešnosť liečby IVF. Štúdiu uskutočnil odborný tím na čele s profesorom Eliahu Levitasom na vzorke 185 žien. Vedci si stanovili za cieľ zistiť, či hypnóza dokáže zvýšiť úspešnosť fázy prenosu embrya v prípade umelého oplodnenia. Výsledky ukázali, že to dokáže až s dvojnásobným účinkom: až 28% žien, ktoré podstúpili hypnózu popri liečbe umelým oplodnením, otehotnelo, v porovnaní len so 14% žien z kontrolnej skupiny.